Thaler

Blog
2017 Oct 27
By Michal Plevka
Prednedávnom komunita behaviorálnych ekonómov a fanúšikov behaviorálnej ekonómie oslavovala udelenie Nobelovej ceny za ekonómiu Richardovi Thalerovi. Kto je ale Richard Thaler a čím prispel do sveta ekonómie?
Richard Thaler je ekonóm, ktorý sa vo svojej práci postavil do opozície proti klasickej ekonómii. Do ekonomickej analýzy zakomponoval zistenia z psychológie a pomohol tak bližšiemu pochopeniu toho, ako obmedzená racionalita ľudského myslenia ovplyvňuje ekonomické rozhodnutia. Popísal tri aspekty ľudskej psychológie, ktoré tieto rozhodnutia ovplyvňujú: obmedzená racionalita (súvisiaca s našou kapacitou spracovať informácie), problémy so sebakontrolou a sociálne preferencie.
Problémy so sebakontrolou pekne demonštrujú, ako sa bežný človek odlišuje od racionálneho agenta, s ktorým počítajú ekonomické teórie. Ak ste na návšteve u priateľov a viete, že o polhodinu budú podávať večeru, je iracionálne „napchávať“ sa kešu orieškami, ktoré sú položené na stole, pretože viete, že si tým pokazíte večeru. Pre ekonomického agenta takáto situácia nie je problém a predpokladá, že by to ani nemalo byť pokušenie. Napriek tomu to pre bežného človeka pokušenie je a práve problémy so sebakontrolou môžu vysvetľovať problémy s obezitou alebo nedostatočné sporenie na dôchodok.
Vo svojej práci o obmedzenej racionalite rozvinul Thaler snáď svoju najznámejšiu teóriu – koncept mentálneho účtovníctva. Podľa neho si ľudia zjednodušujú ekonomické rozhodnutia tým, že každej oblasti života pripisujú nejaký mentálny účet, ktorý má aj svoj rozpočet.
Pozrime sa na mentálne účtovníctvo pomocou príkladu. Predstavte si dve situácie:
A.      Idete na obed, ktorý stojí 5€. Keď otvoríte peňaženku, zistíte, že ste stratili 5€ bankovku. Kúpite si napriek tomu obed?
B.      Idete na obed, kúpite si ho za 5€, po ceste do vás niekto strčí a obed vám vypadne na zem. Kúpite si ďalší obed?
Väčšina ľudí v prvom prípade uvedie, že by si samozrejme obed kúpili. Nijako to so stratenou bankovkou nesúvisí. V druhom prípade je to už spornejšie. Samozrejme, ak ste hladní, kúpite si druhý obed. Budete však mať zlý pocit, že ste minuli na obed dvojnásobok. Čo sa zmenilo? V druhom prípade už boli peniaze priradené mentálnemu účtu „obedy“ a teda máme pocit, že sme z neho vyčerpali viac, ako sme mali.
Takéto zadeľovanie môže byť pre ľudí často prospešné a môže fungovať ako dobré zjednodušenie na manažovanie financií. Môže však viesť aj k chybným rozhodnutiam – napríklad ak máte „šporkasku“, do ktorej si odkladáte 20€ mesačne, máte tam nasporených napríklad 1000€ na nové auto a zároveň máte spotrebný úver na 1000€ s vysokým úrokom. V takomto prípade už je zadeľovanie do účtov iracionálne a vedie k finančne nevýhodnej situácii. Rozumnejšie by bolo splatiť si najskôr úver. Pekne je mentálne účtovníctvo vidno aj vo videu s Dustinom Hoffmanom TU.
Ďalším významným príspevkom je napríklad jeho práca o tom, ako v určitých situáciách sociálne motívy, napríklad vnímaná férovosť, ovplyvňujú ľudí v ekonomických rozhodnutiach, no netreba tiež zabúdať na Thalerove spoluautorstvo na knihe Nudge. V tej spolu so Sunsteinom popisuje, ako môžu vlády pomôcť ľuďom k lepším rozhodnutiam bez politiky plnej zákazov alebo príkazov.
Facebooková skupina venovaná nudgingu TU.
Thalerov príspevok do ekonómie je nepopierateľný a jeho práca je inšpiráciou pre mnohých ďalších odborníkov. Samozrejme by sa o jeho práci dalo hovoriť oveľa viac. Keď má niekto záujem, odporúčam samotnú správu Švédskej kráľovskej akadémie vied v súvislosti s odovzdaním Nobelovej ceny za ekonómiu Thalerovi.
Your web browser in outdated

Please update your browser to correctly browse our pages. Update browser

×